Súborový vírus - do príchodu makrovírusov najbežnejší typ vírusov, ktorý na svoju replikáciu využíva telo iného programu. Prvým experimentálnym počítačovým vírusom tohto typu bol Burger pochádzajúci z roku 1986, prvým vírusom tohto typu v teréne bol vírus Lehigh (1987) nasledovaný vírusmi Jerusalem, Vienna, Cascade a ďalšími. Vírus sa najčastejšie pripája na koniec tela hostiteľského programu, čím spôsobuje jeho predĺženie. Existujú ale aj vírusy, ktoré nepredlžujú hostiteľský súbor, čo robia tak, že začiatok nakazeného programu jednoducho prepíšu (... čím ho zničia) alebo využívajú "diery" v kóde vírusu, ktoré zaplnia svojim kódom (... tak funguje vírus CIH napádajúci 32-bitové Windows EXE súbory). Po spustení nakazeného súboru sa vykoná najprv kód vírusu, ktorý buď uskutoční priamu akciu (... infikovanie ďalších súborov podľa vhodnej stratégie), ale častejšie sa vírus stane pamäťovo rezidentným a následne infikuje ďalšie spustiteľné súbory (... najčastejšie pri ich spúšťaní, ale aj pri kopírovaní, prezeraní, komprimácii a inej manipulácii s nimi). V závislosti od splnenia určitej podmienky (... času, dátumu, počtu spustení) pritom môže vírus stratégiu svojho šírenia obmieňať, resp. vykonávať aj inú (... nesúvisiacu so samotnou replikáciou). Po vykonaní celého kódu vírusu sa zabezpečí (... u neprepisujúcich vírusov) aktivácia samotného hostiteľského programu. Doplňme ešte, že samotným kopírovaním, prezeraním alebo inou manipuláciou s nakazeným súborom nedochádza k zavíreniu počítača - na to je potrebné zavírený program spustiť
